Prejsť na obsah
Katedra vodného hospodárstva krajiny






Stavebná fakulta STU v Bratislave Katedra vodného hospodárstva krajiny

Radlinského 11, blok C, 12. posch.
810 05 Bratislava 1

Telefón: 02/32 888 498
info@kvhk.sk

Vodný režim krajiny

 


Vodný režim krajiny

Vodný režim je jeden z najdôležitejších režimov prebiehajúcich v pôde a v krajine, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje produkčnú schopnosť pôdy. Regulácia vodného režimu predstavuje veľký spoločensko-ekonomický problém, ktorý pôsobí na stabilitu poľnohospodárstva, na hydrologický cyklus krajiny a na ekosystémy.

Problematikou vodného režimu krajiny sa zaoberá mnoho inštitúcii, avšak medzi najdôležitejšie patrí Oddelenie hydrológie pôdy Ústavu hydrológie SAV v Bratislave. Ich hlavným zameraním je štúdium procesov prebiehajúcich vo vodou nenasýtenom pórovitom prostredí, monitoring a meranie charakteristík vodného režimu pôdy, simulácia vodného režimu pôdy a krajiny.

 


Pôda a pôdoznalectvo

Ak hovoríme o krajine, nemôžeme zabudnúť na pôdu, jednu zo základných zložiek životného prostredia. Na Slovensku sa pôde, pôdoznalectvu a inventarizácii pôdnych typov a ich aktualizácii venuje Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý zriadil informačný systém, kde prostredníctvom internetu a mapového servera možno prezerať informácie o poľnohospodárskej pôde na Slovensku. Štúdium Bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) možno jednoducho získať základné vlastnosti klímy a pôdy záujmového územia.

 


Ochrana prírody a krajiny

 

V súvislosti s ochranou prírody a krajiny treba spomenúť mimovládnu organizáciu DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, ktorá svoje aktivity zameriava na ochranu a obnovu nelesných ekosystémov, medzi ktoré možno zaradiť vzácne a zarastajúce lúky, mokrade, rašeliniská, slaniská a piesky.

 


Viac ako 1 000 Ramsarských lokalít v Európe

Ramsarský dohovor, t.j. Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, bol dňa 3. februára 1971 prijatý v meste Ramsar na pobreží Kaspického mora 18-timi krajinami sveta, z ktorých až 13 krajín bolo európskych. Od tej doby európske krajiny veľmi aktívne pôsobia v určovaní ďalších mokradí majúcich medzinárodný význam, pričom v súčasnosti má Ramsarský dohovor 47 európskych členských krajín, čo predstavuje 29% z celkových 165 členských krajín. S nedávnym dodatkom ďalších európskych Ramsarských lokalít do zoznamu prekročil počet Ramsarských lokalít v Európe magickú hpdnotu 1 000 a zastavil sa na čísle 1 011, čo predstavuje 48% z celkového množstva Ramsarských lokalí vo svete.

 


návrat späť >>